Svet koní

Achaltekinský kôň

Pôvod: Turkménsko
Farby: Všetky základné farby, okrem strakošov.
Exteriér: - 152-164 cm palicovej miery
- ušľachtilý kôň s dlhými končatinami
- dlhá, štíhla, väčšinou chudá hlava; hodvábne, často riedke vlásie so zlatistým leskom
- málo hrivy, úzky chvost; jemná koža; často sklon k jeleniemu krku
Využitie: Všestranný kôň na voľný čas a šport. Kvôli svojej hodvábnej srsti nie sú vhodné na robustný chov.

História a pôvod: V rozľahlých stepiach severne od Kaukazu žili pred viac ako 4 000 rokmi najväčšie stáda koní na svete. Pravdepodobne tu objavili nomádi svoju lásku k chovu koní a jazdeniu na koňoch. V priebehu stáročí vznikli rozličné plemená ako mongolské poníky, kazašské kone, kabardinský kôň a achaltekinský kôň. Vykopávky z 2. storočia pre našim letopočtom dokazujú, že v Turkménsku chovali plemeno, ktorý má veľmi blízko k dnešnému achaltekinskému koňovi. V antike si tieto "nisejské kone" cenili predovšetkým pre ich vytrvalosť a silu, ale aj pre ich krásu. Aj Bukefalos, obľúbený kôň Alexandra Veľkého, mal údajne turkmenskú krv. Achaltekinským koňom bol pravdepodobne aj Byerley Turk, jeden z otcov anglického plnokrvníka. Plemeno dostalo meno po turkménskom nomádskom kmeni Tekov. Hoci stepi a púšte na území Turkménska sú v lete žeravo horúce a v zime surovo mrazivé, nomádi balili svoje "zlaté kone" do diek po celý rok. Ešte aj dnes nosí achaltekinský kôň vo svojej domovine tradičných sedem diek, z ktorých každá má svoje presné pomenovanie. Prirodzene, tieto ušľachtilé kone žijú a prežijú aj bez tejto ochrany. Achaltekinský kôň žil obyčajne spolu so svojím pánom v stane, bol vždy po jeho boku. Z tohto vnímavého, senzibilného, hrdého zvieraťa sa aj dnes stáva "kôň snov" len pre toho, kto si dokáže získať jeho dôveru a priateľstvo. Ľuďom, ktorí si ho chcú len "vyskúšať", ukáže svoju svojhlavú a vzdorovitú stránku, čo je v boji a prežitie v divočine nenahraditeľnou charakterovou črtou. Najlepšie ho vystihuje označenie chrt medzi koňmi. Je štíhly, pružný, šľachovitý, vytrvalý a veľmi rýchly. Plemeno preslávili predovšetkým výkony pri najdlhších jazdeckých pretekoch na 4300 km dlhej trate v bývalom ZSSR, ktoré viedli z Ašchabadu až do Moskvy. Achaltekinské kone zvládli túto trasu len za 84 dní, pričom 360 km cez Karakumskú púšť zdolali bez vody za neuveriteľné tri dni. Arab je jeden z nájznámejších koní na dlhé trate, bol aj šampiónom v závodnom skákaní, jeho syn Absent vyhral na olympijských hrách v roku 1964 v Tokiu bronzovú medailu v drezúre.