Svet koní

Camargueský kôň

Pôvod: Francúzsko
Farby: Sivko
Exteriér: - 135 - 146 cm palicovej miery
- krátky chrbát; zvažujúci sa zadok
- nízko usadený chvost; zrázne plece
- hlboké, široké prsia
- silné končatiny; výrazné kĺby
- veľkoplošné kopytá
- nízko usadený
- krátky široký krk
- trojuholníková hlava; široké ploché čelo
- rovná alebo ľahko konvexná nosná línia
- mocné líca; krátke, ďaleko od seba stojace uši
Využitie: Jazdecké kone na túry a na dlhé trate. Pastierske kone pre býky na býčích zápasoch. Športové turnaje, jazdný šport a voltíž.

História a pôvod: Pôvod plemena je neznámy. Podľa jednej teórie je známy camargueský kôň takmer nezmeneným potomka solutréskeho koňa z doby ľadovej, iná skupina odborníkov za prapredka tohto nenáročného a nebojácneho plemena považuje severoafrického berberského koňa. Tieto "biele kone z Camargue" žijú ešte aj dnes sčasti divoko v takzvaných (40 až 50 koní) v močariskách a na pasienkoch v južnom Francúzsku. Sú pod dohľadom odborníkov, ktorí ich pravidelne prehliadajú. Žriebätám sa vypaľuje znamenie, žrebce nespôsobilé na chov sú vo veku troch rokov kastrované.
Temperament a talent: Tieto nebojácne kone sú nenahraditeľnými pomocníkmi pastierov. Spôsob ich krotenia na honenie a zaháňanie býkov určených na býčie zápasy je pomerne nebezpečný. Svojou obratnosťou nezaostávajú ani za americkými westernovými koňmi a andalúzskymi koňmi. Okrem toho slúžia tieto silné kone s isotu chôdzou ako jazdecké kone pre turistov a ako kone na voľný čas. Sú tiež vynikajúcimi pracovnými koňmi. Camargueský kôň bol v roku 1968 uznaný ako samostatné plemeno. Dospieva pomerne neskoro, v piatom až siedmom roku života, je však veľmi vitálny.