Svet koní

Islandský pony

Pôvod: Island
Farby: Všetky farby, všetky znaky. Žiadne tigrované strakoše.
Exteriér: - 125 - 145 cm palicovej miery
- harmonická stavba; štíhle a silné kĺby
- kopytá, ktoré sa hodia k veľkosti a typu koňa
- hlava typická pre dané plemeno, hodí sa k veľkosti; bdelé výrazné oči
- korektný, zdravý chrup; dostatočne dlhý a dobre usadený krk
Využitie: Jazdecký kôň, rodinný kôň.

História a pôvod: Kone severských božstiev boli pre ľudí na Islande kedysi takmer také dôležité ako bohovia sami. Boh noci jazdil po nebesiach na Hrimfaxovi a z chrupu koňa pritom na zem kvapkala srieň. A len vďaka tomu, že boh dňa sa na nebi vznášal na Skifaxovi so žiarivou hrivou, sa každé ráno rozvidnelo. Okolo roku 900 nórski Vikingovia utekajúci pred porobou tyranského vládcu priviezli so sebou na drčích člnoch okrem kráv a oviec aj svoje germánske poníky. Po tom, ako na svojich dobyvačných výpravách doviezli aj zopár poníkov keltského pôvodu, rozhodla islandská rada okolo roku 1000 zo strachu pred nákazmi zakázať dovoz ďalšich koní do krajiny. Takmer tisícročná čistá plemenitba a tvrdé životné podmienky na ostrove boli prepokladom pre vznik jedného z najodolnejších konských plemien vôbec. Po stáročia boli tieto silné a nenáročné zvieratá na naúrodnom ostrove sopečného pôvodu v severnom Atlantiku, kde až donedávna neboli cesty ani zjazdné chodníky, nenahraditeľnými pomocníkmi, v neposlednom rade pre svoju výnimočnú schopnosť nájsť aj pri veľkých vzdialenostiach úplne samostatne cestu späť. Za čistokrvné sa dnes povgažujú kone, ktorých otcova a matkina línia sa dajú vysledovať až na Island.
Tölt a mimochod: Okrem normálnych spôsobov chôdze, koní krok, klus a cval, ovládajú ešte tölt a mnohé aj mimochod. Zatiaľ čo tölt je vrodený, mimochod ovládajú iba niektoré islandské poníky. Už starí Germáni pohodlne cestovali na svojich töltároch. Na rozdiel od klusajúcich koní dokážu niesť nosidlá. Pri mimochode sa obe nohy jednej strany koňa pohybujú súčasne. Týmto spôsobom sa jazdí len pri závodnej rýchlosti, až sa zdá, akoby kôň letel. Islandské kone tak dosahujú rýchlosť, ktorá nezaostáva za predĺženým cvalom. Tölt je štvorúderový chod bez fázy vznášania sa. Na krátky okamih pritom váhu koňa a jazdca nesie jedno kopyto. Pri hrdom držaní tela ide kôň takmer bez otrasov, čo je pre jazdca veľmi pohodlné a umožňuje jazdy na dlhé trate.
Temperament a talent: Islandské kone sa vyvíjajú neskoro. Môže sa na nich jazdiť až do piateho roku života, potom však bez problémov unesú aj ťažkých dospelých. Zvieratá, ktoré sú v priemere vysoké len 135 cm, sú prispôsobiví a sebavedomé, a zároveň dobromyseľné, trpezlivé a predovšetkým majú rady deti - sú ideálnymi rodinnými koňmi na voľný čas.